stojím sama na obilnom poli
ďaleko od nich
kúsok od tých
ktorí poslední idú
pomalou rýchlosťou sa nesú
obilie schne
pod vplyvom tepla tvrdne
a my s ním tiež
tvrdé mozgy
bez hebkej detskej pokožky
zatrpknutí
zatrpknutý si
a ja tiež
chýba neha
chýby cit
chýbaš mi ty
paradox
ty to necítiš
neláskavý prehnitý vzlyk
nedám najavo bez kyslíka výdych
nech hádajú
ktorý je to z nich
hráčov sveta skúsených
prihráš mi
no ja sa netrafím
robím sa
že nevidím
herecká hluchota a slepota
no jasný bod vždy uvidím
v diaľke nekonečnej
čiernym mrakom prekrytej
ty tam a ja tu
dve strany
máme jednu minútu
bola
je
a opäť bude tu
prečo ju nechávame nedotknutú
kyslé rybičky a horká čokoláda
a každé ráno zelený čaj piť
jej
asi nie jeho
zatiaľ pod kožou nepreskúmaného
neupečený a neosolený
nemôžeme byť extrovertní kanibali
tí nevedia jesť sladkú kašu z jednej misy
hladká múka
obilie mlynčekom preteká
a ona rada čerstvý chlieb s maslom
lyžičkou medu zdobený
máš ho rád tiež
stojíš tam aj ty
na obilnom poli v gumákoch obutý
mladý agronóm
pilný poľnohospodár
pivný kráľ
zlaté jačmenné pole patrí ti
a v ňom vzácny poklad ukrytý
nepozeráš odzadu
možno len rád čítaš knihy odzadu
neviem prečo
nepoznám pravdu
poznám len tvoj tieň
ten najbližšie ku mne uteká
keď ti lúč slnka do oka preniká
ja sa nehýbem
a ani nepohnem
iba bosé nohy a zima v nich
tvrdá zem a ostrá byľ
jazva pod kolenom
trieska v palci
my neobutí nie sme dobrí bežci
hmyz striehnuci v plných klasoch
z jedovatých osteňov strach
to všetko zviera nás
ty kráčaš
späť sa neobzeráš
správny pútnik
ktorý vo svoj krok verí
ako väčšina za tebou idúcej človečiny
nevnímaš
necítiš
vzadu
sama
úplne nehybne
tam
prežívam
nevidíš ma
očný klam
ja hlasnú pieseň na gitare bez strún hrám
ja čakám
ja snívam
(venované možno aspoň trochu známemu)