Bianka Dingová
Predavač Jozef B.
Nedeľa. Popoludnie. Slnečno. Piešťany. Sklený most.
kope JAMU v Brne. Zoznam autorových rubrík: nezmysly, myši a lienky, pseudobásne, agáta, prechádzalo sa, Súkromné, Nezaradené
Sedím si na rozkladacej stoličke. Listujem si už štvrtý ženský magazín. Sem-tam zdvihnem hlavu a sledujem okoloidúcich. Väčšinou okolo mňa prechádzajú starší ľudia s barlami. Niektorí sa na mňa dokonca aj usmejú. Ja im úsmev s radosťou vrátim.
Nechaj mi tu odkaz a ja si po teba prídem. Si tam spolu sadneme na kameň a budeme sa rozprávať, aké to naozaj bolo vtedy a aké to je teraz. Zatiaľ sa iba poobzeraj.
Vydať sa na cestu. To bol môj cieľ. Aj ich? Neviem. Kráčali sme spolu, krok za krokom. Na prechádzke s bublifukom.
Zelená je všade okolo nás, nenápadne nás obklopuje. Pre mnohých sa stala každodenným stereotypom. Veď čo už len môže byť výnimočné na zelenej tráve, či tisícoch zelených listoch na stromoch? No objaviť krásu vo všednosti, to je umenie. Poďme sa spolu tešiť z jarnej zelene!
Prečo by sme mali pozerať len na biele strany vyzdobené čiernym písmom? Treba si oči popásť aj na pestrofarebnej úrode jarných kvetov. On si tam v tej tráve zelenej tak nevinne kvočal - nenápadný. Ja som prišla, usmiala sa a spýtala sa: Môžem si ťa odfotografovať? Áno odpovedal malý kvet.
Človek, ty spiaci tvor, prebuď sa a urob krok! Slnko po oblohe kotúľa sa, kýva nám, smeje sa... Premohlo už v súboji pani zimu. Zostane teplými lúčmi štekliť nás?
Kráčam na stanicu. Prší. Každý slnečný deň sa v mojej školskej taške nachádza kvalitný dáždnik čínskej výroby. Dnes nie je deň s označením „každý, je úplne iný. Idem si asfaltovým chodníkom, idú aj ostatní chodci, mnohí z nich, tak ako ja bez dáždnika. Tomu dobre doma je, leží si tam v teple na drevenej skrini - zabudnutý.
Len tak tam stáli, držali v prázdnych rukách spomienky. Niektorí s úsmevom, iní so slzami v očiach. Končia sa „sladké časy stredoškolské. Aký je to asi pocit? Kráčaj ďalej a pozeraj si pod nohy, pády bolia. (Rozlúčka maturantov 18. 5. 2007)
Jar, moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Rada spomínam na prechádzky, keď nám slnečné lúče šteklili naše líca. Zachytiť ich na fotografiu, aby hriali pri srdci, aj keď pršať bude. Krása neba, výška stromov, hĺbka vody, vôňa kvetov - raj prírody... spríjemniť si aj tento deň.
Všetko sa dnes mení, už ani počasie nie je ako bývalo. Začiatok mája, ortuť v teplomeroch sa šplhá do väčších výšok a mi stále kráčame dole pri zemi. Odhaľ svoje telo, štíhle nohy, široké boky, hlboký výstrih, silnú vôňu.