Letel a nedoletel,
tam, kam chcel.
Do farebnej krajiny,
tu z neba kvapká čierny tuš.
Zásah do čierneho,
ešte čiernejšieho.
Tma,
nič len tma...
Pozerá a nevidí,
to, čo chce.
Pozliepané písmená radosti,
z farbičky detskej nevinnosti.
Biely papier,
ešte belší.
Machuľa,
nič len machuľa.
Sedí a nehýbe sa,
tak, ako chce.
Rytmus jarného vánku
pohltilo nehybné vákuum.
...a rozmočené motýlie krídla už nevyletia...